Konečne nás pripojili

Autor: Veronika Střelcová | 31.10.2011 o 12:05 | (upravené 8.11.2011 o 14:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  97x

Dokončenie diaľnice. Spojenie západu Slovenska so stredom juhom cez Nitru. R1. Konečne. Na trase Bratislava Banská Bystrica autobusové spoločnosti kedysi udávali časy pod tri hodiny. No spoje, odklonené na paralelné cesty cez mestečká a dediny ako Nová Baňa a podobne, to málokedy reálne zvládli. A tak dochádzajúci študenti do Bratislavy očakávali dostavanie s každým zápisom do nového školského roka. O pracujúcich nehovoriac. Napriek tomu  ďalej cestovali preplnenými vlakmi, nadšení z otvorenia každého krátkeho úseku dvojprúdovej cesty. Občas sa podarilo zviesť s niekým autom, a keď po otvorení časti okolo Žiaru nad Hronom klesol prepravný čas na dve a pol hodiny až pred dvere, bola to napriek neskutočým zápcham pri Bratislave oboma smermi radosť dochádzať. V piatok spomalená premávka poobede za mestom, v nedeľu podvečer pred mestom. 

Idúc pred pár rokmi na dovolenku do Talianska, míňajúc odpočívadlá a benzínové pumpy, čo lemovali diaľnicu, som si uvedomila, že monotónna cesta sa tiahne bez zmeny od Nitry až do talianskeho Livorna. Jedine úseky okolo Modry a Novej Bane zostávali „čiernou ovcou“ trasy zo stredného Slovenska do južnej Európy. Priama rovná cesta, mosty, tunely a obchvaty okolo sídiel uzavreli človeka v jeho dopravnom prostriedku na šedivom pruhu vozovky, tiatnúcom sa nemenne prostredím. To bolo ťažko pozorovateľné cez betónové či plastové zábrany voči zvery, lemujúce jej okraje. Cesta nás viedla krajinou akoby mimo ňu samotnú. K dnešnému dňu „čierne ovce“ zmizli. Takmer spred domu v dedinke pri Banskej Bystrici nás od piatku vyvedie pripojovací pruh na diaľnicu smerom na západ, ktorá snáď nikde nekončí. Šinieme sa priamo k Stredozemnému moru ani nevieme ako. Bez zmeny, preradenia rýchlosti mihnutia oka. Len noha na plyne a ľahké pootočenie volantom. Tempomat.

Nechápte ma zle, diaľnnica, keď kdekoľvek spája ľudí a ich miesta, miesta a ich ľudí, je účelná. Jej vybudvanie je jednoznačne pozitívny počin, či už pre progresívnejší rast našej ekonomiky, ako aj pre pohodlie stále viac sa prepravujúcich občnov. No ako sa zrýchľuje naša možnosť presunu z miesta na miesto, prostredie sa stáva čím ďalej tým nemennjejším, až pasívnym voči nášmu pohybujúcemu sa zraku. Ďiaľnica chce byť v prvom rade rovná, neprispôsobovať sa terénu. Nekopírruje ho, ale prekonáva. Prispôsobuje ho svojim parametrom. A tak sa pre nás miesta, prirodzene diverzifikované, meniace sa s pribúdajúcimi kilometrami v súvislosti s príslušným regiónom a jeho špecifikami, stávajú monotematickými, identickými a nemennými. Sme sťaby vsunutí do tunela. Dostaneme sa doň naštartovaním motoru nášho auta a vypustení na výjazde po niekoľkých hodinách cesty. Bez zaznamenania zmeny v priestore. Hýbeme sa len v čase. Priestor rátame na hodiny, ktoré ubehnú z bodu A do bodu B. Klimatizácia v aute zabezpečí, že sa nezmení okolitá teplota. Vďaka colnej únii naša cesta prebieha hladko, bez nútených zastavení, ktoré by nám pripomenuli že vchádzame do iného štátu a spoločnosti. Jednotná mena pri platení na jednoliatych benzínových čerpadlách zaistí, že si uvedomíme iba prípadné rozdiely v ekonomikách krajín a ich životných štandardoch.

 

Od piatku na strednom Slovensku sadáme do auta, vchádzame na pás vozovky, vyznačený bielymi pruhmi a zapíname svetlá smerom na Bratislavu. Alebo ďalej na západ. Nemecko, Rakúsko, Španielsko. Lyžovačka, more, nákupy, obchod. Konečne sme pripojení. Je jedno odkiaľ sme, je jedno kam ideme, podstatné je, že sa to deje jednoducho, pohodlne a relatívne lacno. A hoci je cesta takmer rovnaká, vzdialené miesta nám ponúkajú zmenu a nové možnosti, ktorých sa už nechceme vzdať. Alebo nedokážeme. No napriek tomu je občas príjemné sledovať sa na tú cestu a jej okolie z okna vlaku, či ju môcť celú len tak prečítať s knihou v ruke.

 

úvaha z vlaku z Banskej Bystrice do Bratislavy 28/10/11

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?