Naše veličenstvo slovenské zdravotníctvo

Autor: Veronika Střelcová | 9.11.2011 o 10:50 | (upravené 9.11.2011 o 17:09) Karma článku: 6,64 | Prečítané:  1439x

Naspäť doma, reflektujúc povesti, ktoré sa šíria o našom systéme zdravotníctva a jeho fungovaní, zdalo sa mi vyšetrenie chrbtice po páde nevábne. Že vraj najskôr k obvodnej po papier k špecialistovi na chirurgii, potom odtiaľ na RTG. Všade davy ľudí, čakanie, nepriateľské sestričky, nepríjemný doktori. To jer obraz o našom zdravotníctve.

Kiež by som mala čas to absolvovať ešte v Nórsku. Však predsa...je známe svojim skvelým sociálnym systémom. Alebo žeby nie? Môj známy, nór, potreboval ísť s boľavým zubom k zubárovi. Telefonicky si dohodol stretnutie. O pár dní bol späť z vyšetrenia. To prebehlo tak, že vošiel do útulnej čakárne, tam pár minút počkal, kým ho sestrička zavolala do ambulancie. Popísal svoj problém, na čo mu zubár našiel termín na jeho vyriešenie a objednal ho o dva mesiace. A môj kámoš sa tak do hodiny vrátil bez otvorenia úst o 400 NOK ľahší (čo je približne 50 eur). Samozrejme, pri ďalšej návšteve, keď sa mu už zubár v na zúbok ozaj aj pozrie, bude platiť opäť. Oveľa viac. Aj to je Nórsko. O ktorom si toľkí vytvorili množstvi ideálov. Sociálny štát, kde je údajne všetko zadarmo a skvele funguje. Tak určite, ale všetko je relatívne.

Slovenský prípad - áno o pol deviatej u obvodnej. O pol desiatej už na ceste na polikliniku aj s potrebným odporúčaním na odborné vyšetrenie. Parkovisko pred budovou je k dispozícii. A zadarmo. Budova polikliniky má novú fasádu, naoko vyzerá vcelku prívetivo. No interiér pôsobí desivo. Nemocničný zápach a napätie pacientov, čakajúcich na verdikt doktora v socialistických priestoroch na optimizme nepridávajú. Čakáreň predstavuje vlastne iba rad starých stoličiek popri stene chodby. Všetci pacienti, smerujúci na oddelenie intenzívnej anesteziológie, precházdajú cez tento koridor, chtiac byť čakáreň. Trávim v nej asi hodinu, kým ma príjmu na chirurgiu. Vo vnútri pár minút, pár slov, a pošlú ma na RTG. Netrvá to dlho, a pracovíčka ma volá dnu. Chladné prostredie, neprívedtivá pani. Dotyk nahého tela so studeným lehátkom bez vymeniteľnej podložky je nepríjemný. Podchvíľou niekto v bielom plášti len tak vojde, prehodí pár viet a výchádza. Dvere medzitým zostávajú otvorené a moje polonahé telo stále pohodené na stole.

Na ďalšom vyšetrení je sestrička mimoriadne milá a rýchla a naobed opúšťam tento bezútešný interiér, kde niektorí zamestnanci evidentne podliehajú náladám, ktoré tieto priestory evokujú. No tam dosť takých pracovníkov, ktorí svojou snahou a príjemným prístupom kompenzujú nedostatky vo vzhľade a snáď aj technickom vybavení, aj napriek nízkym príjmom, ktoré ich určite k hrdinským výkonom motivovať nedokážu.

Dnešná návšteva v zvolenskej nemocnici aj so všetkými potrebnými vyšetreniami stála 1,27 eur vrátane občerstvenia v nemocničnom bufete, a strávila som pol dňa života, kým zaznel verdikt lekárov, že s mojou chrbicou je všetko v poriadku. Veľa času? Nekvalitné služby? Nekvalifikovaní pracovníci?

A čo chceme, Slováci? Kvalitné služby za „kvalitné prachy“, alebo služby, ktoré pokrivkávajú, tak, ako naše peňaženky? Buďme totiž k sebe úprimní – dnes už aj na Slovensku máme niekoľko súkromných kliník, ktoré sú skutočne na úrovni, a ten, kto si to môže dovotiť, si to aj dovolí. Kto nie, čaká na tvrdej stoličke v zatuchnutej čakárni. Ale dočká sa. Dodatočné hodnotenie kvality nechám na čitateľa.

Nezastávam sa nášho zdravotníctva, ktoré má v sebe diery ako ementál po nájazde stáda potkanov. To určite nie. Nechcem ani tvrdiť, že je to u nás skvelé, a že si máme dávať klapky na oči. Naše zdravotníctvo sa určite veľmi nevymyká z takzvaného „domáceho“ štandardu, s ktorým sa stotožnilo či už školstvo, ako aj súdnictvo alebo úradnícky aparát. Zlatý dobrý socík nás totiž niečomu naučil. Že všetko má fungovať, a má to fungovať zadarmo. A v rámci možností aj naoko dobre. Dnes totiž diktát kapitalizmu v postsocialistickom prostredí hovorí, že ak máte známosti, alebo dostatok finančných prostriedkov (a najlepšie oboje), tak to naozaj funguje, a naozaj dobre aj pre Vás. Keď sa takéto hlboko zakorenené zvyklosti a praktiky (všetci vieme, o čom hovorím), prenášajú do dnešnej „sťaby“ kapitalistickej spoločnosti, ktorá už vyše „dvadsať rokov po“ bez úvahy o komplexnejšej zmene systému vytiahla spoza pomyselnej Železnej opony všetko, čo sa jej hodilo, a bez rozmyslu zahodila všetko dobré, čo tu socialisti nechali, vzniká to, čo tu doma teraz v praxi máme. Neplačme, ale občas, keď nadávame na sestričku, ktorá sa v preťaženom systéme takmer zadarmo snaží vybaviť čo najviac pacientov, radšej zauvažujme, či sme urobili niečo pre to, aby to bolo u nás inak. Čo očakávame, a na čo máme. Každý jeden z nás, čo kedy v tej čakárni sedel, alebo sedieť bude.

desiateho decembra dvetisícdesať, čakáreň zvolenskej polikliniky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.


Už ste čítali?