reklama

Byť občanom aj túto sobotu ..

Dnes bol posledný deň, kedy si občania Slovenska mohli vyzdvihnúť voličské preukazy. Tak som aj urobila. Keďže víkend trávim mimo trvalé bydlisko, tento kúsok papiera mi umožní ísť voliť a dať svoj hlas. Niekomu. Jednotlivcom, alebo skupine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Ísť voliť nie je povinnosť. Temné časy komunizmu sa už pominuli. Môcť ísť voliť je výsada. Výsada, ktorú má každý občan tohto štátu, ktorý je, mimochodom, považovaný inými aj nami za demokratický. To znamená, že každý občan má právo voľby. Právo si vybrať. Alebo si aj nevybrať, a vhodiť do urny prázdny hárok. Naopak, neísť voliť znamená toto právo občana SR nevyužiť. A ja, ako občianka tohto štátu, aktívna a participujúca, toto právo rada, a s istou hrdosťou, využívam odkedy som ho dovŕšením istej vekovej hranice nadobudla. S vedomím, že ak pokiaľ by som toto právo nevyužila, nemám nárok sa sťažovať, protestovať, angažovať sa, ani nadávať na nespravodlivosť. A keď ho využijem, mám nárok byť nespokojná, pretože sa zapájam, pretože sa zaujímam, a pretože som si vybrala a niečo za to očakávam. Tak ako 12. júna 2010. Rozhodla som sa. Na oblasť stredného Slovenska dosť netradične, no v zásade môjho presvedčenia som volila stranu, ktorá sa okrem iných hodnôt, s ktorými sa stotožňujem, zasadzuje za presadzovanie spolupráce a vzájomnej tolerancie medzi etnickými spoločenstvami. Možno aj preto, že v zásade jednu z našich menšín zastupuje. Dokonca aj webovú stránku majú v šiestich jazykoch. A nemôžem povedať, že by ma na celej čiare sklamali. Ale nedostala som to, čo som očakávala. Stali sa súčasťou koalície, ktorá sa rozpadla. A odvtedy sledujeme politické divadielko ešte vo väčšom meradle ako to je bežné odkedy sú naše voľby priame, slobodné a demokratické. A toto divadielko sa mi vôbec nepáči. Prezident mal po páde našej vlády jasnú úlohu – mal poveriť osobu zostavením úradníckej vlády. Nestalo sa tak. Veľa vecí, ktoré sa mali v tomto štáte stať, tak, ako o tom hovorí zákon, sa nestalo. A naopak, udiali sa veci, ktoré zákon nedovoľuje. Participatívna demokracia je o zapájaní sa občanov do vecí verejných. O záujme vyjadriť svoj názor a tiež o možnosti ho vyjadriť mierumilovnou formou. A keď sa tak stalo, „zákon“ vyšiel do ulíc a zasahoval proti občanovi, mierumilovne vyjadrujúcemu svoje postoje. Stál občan na tých námestiach zbytočne? Pozerajúc sa na volebné preferencie, asi áno. A pravdu povediac, vtedy som mala momentálne nutkanie pridať sa k hlasu väčšiny, nechať ľudí, nech rozhodnú a voliť stranu väčšiny. Jednoducho, dať ľuďom, čo chcú. Alebo čo si zaslúžia? A potom si zbaliť kufre a ísť žiť za hranice štátu. Nespráve. Nikto z môjho okolia, čo vytrvalo každé štyri roky sa snaží nájsť správnu voľu si to nezaslúži. Hoci, ľud aj tak to dostane, čo zvolí. To je jedna z výsad demokracie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak som zvažovala strany, čo to chcú „robiť inak, a ľudsky,“ byť bližšie k občanom. Robiť veci obyčajne, nemusí byť zlé. Ale Superman ako nová vycháddzajúca hviezda nám to už dokázal. Vlastne, veď i on stojí nad rozpadom koalície. Takže tým „novým“ tohtoročným držím palce a dávam od nich ruky preč. Nebudem ani „voliť menšie zlo“ alebo tých, čo „budú menej kradnúť“ s tým, že „aj tak kradne každý.“ Denne čítame odkazy o tom, ako by sme mali ísť voliť srdcom. Počúvať srdce v živote je dobré. No čo sa týka volieb, jednoznačne zastávam názor, že by sme mali používať rozum. A o to sa snažím, odkedy mám tú možnosť. Nebudem voliť ani istoty. Dosť dlho po internete koluje výrok Benjamina Franklina o tom, že "..na tomto svete nie sú žiadne istoty, iba dane a smrť." Franklin jedným z tých, ktorí viedli americkú revolúciu. A doviedli ju do úspešného konca. A o tom to je. Aj občania Slovenska jednu malú revolúciu začali. A nemusím súhlasiť s každým heslom, ktoré organizátori týchto protestov v zápale vykrikujú, kým dav tlieska. Úplne mi stačí, že súhlasím s ich rozhorčením nad stavom našej spoločnosti, nad slovenskou politickou kultúrou a ľudskou morálkou. Navyše, tí, ktorým som dala necelé dva roky dozadu hlas vytvorili koalíciu, ktorá nebola schopná konzistentne fungovať, a tým znehodnotili naše hlasy. Tak sa nebavme o premárnených hlasoch, tých voličov, ktorí k urnám nepôjdu, alebo nebudú hlasovať. Tieto údajne prepadnú v prospech strán, ktoré sa do parlamentu dostanú. Neprepadú. Pokiaľ voľby budú uzané za platné, rozdelia sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak mám v rukách svoj voličský preukaz. A opatrujem ten kus papiera s odhodlaním. S odhodlaním nepoužiť ho. A už vôbec nie ísť do volebnej miestnosti a vhodiť volebný hárok bez vyplnenia do volebnej urny. Pretože mať možnosť voliť neznamená musieť- znamená to môcť, a vedieť sa rozhodnúť.

Vybrala som si. Rozhodla som sa, že je správne dať našej krajine a jej občanom šancu si všetko premyslieť, kým znova začneme. Preto v sobotu budem nevoliť.

Veronika Střelcová

Veronika Střelcová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

pracujem, študujem. chodím po svete, dívam sa, učím sa, a snažím sa učiť iných. čudujem sa, dotýkam sa prírody, vecí. niekedy rozumiem, inokedy možno nie. viem, že nemusím rozumieť všetkému. občas je to ťažké. no niekedy je to lepšie. Zoznam autorových rubrík:  z domovinykrajiny a krajinkykultúra-nekultúračo mi na nos sadlo

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu